Juraj Martiška, mgr. art.
narodený / born: 2. 4. 1969, Ružomberok, SLOVAKIA
štúdium / study: 1983 – 1987 Stredná škola umeleckého priemyslu v Kremnici
/ Secondary School of Art Industry in Kremnica;
1989 – 1995 Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, maliarstvo – prof. Ľ. Hološka, prof. J. Berger
/ Academy of Fine Arts and Design in Bratislava, painting

samostatné výstavy / individual exhibitions:
2000 „Záhrada“, Galéria Poľnobanky, Bratislava, SLOVAKIA;
2001 „Modrá záhrada“, Oravská galéria, Dolný Kubín, SLOVAKIA;
2005 „Ma–il“ - maľba, ilustrácia, Vihorlatské kultúrne centrum, Humenné, SLOVAKIA;

skupinové výstavy / group exhibitions:
1992 „Talenty“, ZG Senica, SLOVAKIA;
1993 „Cooection“, Kolín nad Rýnom, NEMECKO;
1997 Slovenský inštitút, Budapešť, MAĎARSKO;
1999 „Výstava absolventov a študentov ateliéru prof. Jána Bergera“, Bratislava, Nitra, Senica,
Dolný Kubín, Komárno, SLOVAKIA;
2000 „Liptov 2000“, Galéria P. M. Bohúňa Liptovský Mikuláš, SLOVAKIA;
2002 „Mladé setkání 2002“, Hodonín, ČESKÁ REPUBLIKA;
2003 „Fr.“ Galéria P. M. Bohúňa, Liptovský Mikuláš;
2004 „Stretnutie 2004“, Galéria Ľ. Fullu Ružomberok, SLOVAKIA;
2005 „PF pocta K. Sokolovi“, Centrum K. Sokola, Liptovský Mikuláš, SLOVAKIA;
2005-6 „JAMA“, Skocjan Paiting Colony, Slovinsko 2005, Bratislava, Liptovský Mikuláš;

workshop / workshop:
2005 Skocjan Paiting Colony, Skocjan, SLOVINSKO 2005

skupinové výstavy ilustrátorov / group exhibitions illustrators:
„B I B“ Bratislava, SLOVAKIA, 1999, 2001, 2003, 2005, 2007;
1999 „Slovenská detská ilustrácia“, Bergen, DÁNSKO;
1999 „Trienále ilustrácie Teherán“, Teherán, IRÁN;
2001 „Zlaté pero Belehradu“, Belehrad, JUHOSLÁVIA;
2002 „Slovenská detská ilustrácia“, Paríž, FRANCÚZSKO;
2007 „ILUSTRARTE“, Barreiro, PORTUGALSKO;

„Modrá záhrada“
(K samostatnej výstave „Modrá záhrada“
v Oravskej Galérii
v Dolnom Kubíne)

Ján Berger, 11. 3. 2001

■   Záhrady majú v maliarstve svoje dôležité miesto. Raz sú jedinečným miestom pre deje a mystéria, inokedy bývajú povýšené do úlohy témy. Sú výtvorom človeka, a tak prezrádzajú mnoho o jeho vzťahu k životu, o jeho potrebách i záľubách, ale aj o natureli tvorcu a veľa hovoria o estetickom zmysle, o potrebách krásy. Sú skutočne zdrojom informácií a sprievodcom po dejinách našej civilizácie, lebo umožňujú nazrieť do tajov kultúry, odhadnúť obdobie a zvyklosti. Z obrazov spoznávame záhrady stredoveku, bylinkové záhradky kláštorov, záhrady talianskej renesancie, ale aj záhrady, ktoré fascinovali Vincenta van Gogha, záhrady riadené okom Moneta, aby ich potom mohol maľovať, či záhrady Pissara alebo Bonnarda. Modrá záhrada Juraja Martišku nie je náhodným názvom jeho výstavy v Oravskej galérii, nie je ani koketným trikom, ale viac pracovným pomenovaním. Spomínam si na naše prvé spoločné pracovné stretnutie, keď mi na prahu štúdia v mojom ateliéri predstavil svoj úvodný študijný program. Dodržal ho a po dvoch mesiacoch, ktoré v chlade Dómu sv. Martina strávil pri práci, priniesol sériu obrazov - štúdií. Obrazy, ktoré vznikli v bohatom interiéri gotického Dómu neostali len pri mapovaní zaujímavých zákutí a fragmentov architektúry, neostali len pri holej transkripcii, ktorá by pre začínajúceho maliara mohla byť dostatočnou satisfakciou, ale priniesli so sebou aj presvedčivú atmosféru miesta. Spojivom súboru obrazov nebolo len očarenie, ale aj spôsob nazerania na motív. Vyberal motívy, v ktorých architektonická geometria rámcovala farebné plamene okien, alebo kyprú živosť barokových plastických prvkov.

■   Sfarbila sa šeď múrov. Jeho ďalšie kroky v školskom ateliéri boli tak, ako to v škole býva, zmáhaním sa s potrebnými stupňami maliarskej prípravy, až sa znova ustálili v jeho diplomovej práci, v nápovediach prírodných, či celkom krajinárskych motívov, ktoré sa neuzatvorili, ale provokujúco maliarovi ostali, vyčnievajúc za rámec zdanlivo ukončenej práce.
Dnes, keď po šiestich rokoch samostatnej práce vystavuje, nedivím sa, že sa nám predstavuje v celkom jednoznačnej „scenérii“ záhrad.
Záhrady bývajú prejavom ľudskej túžby po stratenom raji. V nich sa stretávajú v prvom rade prvky živej vegetácie s tendenciou k slobodnému rastu s prvkami staviteľských i stvoriteľských snáh človeka, ktorými sa snaží on vymedziť, ale i obmedziť silu prírody.
Záhrady, ktoré maľuje, sa dosť často obracajú práve k takémuto motívu stretnutia, či stretov, ale aj prelínania znakov čistej prírodnej sily so znakmi umelej geometrie. Pravdepodobne preto sa mi vynorili spomienky na jeho obrazy z Dómu. Aj v nich, tak ako v záhradách, stretáva sa kamenná geometria a ľudská vôľa po forme s vegetáciou gotických a barokových čudesných foriem, alebo s plápolajúcou farebnosťou okien, ktoré konkurujú kvetinovým záhonom.
Dôvod, pre ktorý si maliar vyberá práve záhradu za svoj motív je v jeho prípade celkom prostý, často v nej pobýva, dobre sa v nej cíti. Je človekom s prívetivým vzťahom k svetu i s úsmevom k životu, a to všetko spolu súvisí.

■   Nemôže sa skrývať za inotaje, ktoré sú v dnešnom umení a maliarstve také časté, nemôže a nechce sa skrývať za nevlastné, a preto odcudzené mytológie. Volí preto cestu, ktorá bola v maliarstve vždy legitímna, obracia sa k svetu, ktorý vidí, a ten sa mu stáva výzvou. V obrazoch, ktoré nám predstavuje, vnímam rozpätie od konštatovania cez aluzívne ametaforické formy zdelenia k scelujúcej skratke, v ktorej oko minimalizuje svoju účasť. Šikmé pohľady, nadhľady sa striedajú s obvyklým pohľadom čelom k motívu, a to všetko vypovedá čistou farbou.

Moja otázka je nakoniec úplne spontánna:
Čo bude pestovať vo svojich záhradách v najbližšej budúcnosti?

Fr.
(z katalógu k výstave priateľov v Galérii Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši, 2003)

Zuzana Gažíkova, kurátor výstavy

■   Pre Juraja Martišku v zmysle Hološkovho „všetko je hodné pozornosti“ je východiskom kompozícií krajina. Málokedy s horizontom, ktorý má charakter čistého kompozičného archetypu. Zväčša krajina pozorovaná z nadhľadu, z vtáčej perspektívy, istým spôsobom organizovaná. Najčastejšie však je touto krajinou záhrada – uzavretý špecifický priestor pre symbiózu prírodných procesov i ľudských snažení. Výseky stále tej istej záhrady, dôverne známej o to viac, že ju pomáha tvoriť nielen na svojich plátnach. Hoci sama ohraničená sa potom stáva miestom pre nekonečné maliarske kreácie, v ktorých farba vyjadruje nielen tvar a priestor, ale aj svetlo a tieň, denné a ročné obdobie, či pocity a nálady.
Martiškova práca s farbou je obdivuhodná, odvážna, citlivá a kultivovaná. Dôležité sú jednoduché tvary, vo výsledku dynamický ťah štetca, chvejivé rozmaľovanie plôch, kontrast detailu a celku.
V najnovších Martiškových dielach sa variovaná téma postupne oslobodzuje od detailov, zjednodušuje sa farebný rukopis. Na obraze už len v prítomnosti minulých diel dešifrujeme konkrétnu krajinu, do popredia sa dostáva organizácia plochy. Farba však zostáva hrejivo optimistická. Rovnako v záhrade, ako aj vo viniciach, v olivovníkových hájoch, kdekoľvek.